Veľkonočný výbeh

Našou domácou Veľkonočnou tradíciou je hľadanie čokoládových vajíčok na záhrade. Je to spoľahlivá zámienka, ako vylákať našich chalanov bez rečí na pol dňa na záhradu.
Obyčajne to podnikáme na Veľkonočný pondelok - deti behajú po záhrade a pátrajú po vajíčkach, ktoré im tam poschovával veľnonočný zajac, potom vyrábame a pálime Morenu a hádžeme do ohňa priania napísané na papieri.
Tohtoročná predpoveď počasia na pondelok nás na záhradu zahnala už v sobotu. Pol dňa bolo pekne, ale Morenu sme nestihli, lebo poobede začalo pršať.

 

Cestou cez zahradkársku osadu sme obdivovali cudzie vzorné záhradky so záplavou kvetov... Takto ale naša záhrada určite nikdy vyzerať nebude :)

 Chlapci prečesali záhradu so svojimi kýblikmi, do ktorých si vyzbierali čokoládové vajíčka a obed bol jasný :) Ďalej sa bavili na hojdačkách a vyrobili si šmýkačky s IKEA dosiek...

 Po návšteve diviakov sme mali v záhrade ďalších nevítaných hostí - srny. Zožrali nám hlavně kvety - tulipány, ľalie, narcisy ale paseku narobili aj v jahodách :( Stále premýšľam, ako taká srnka dokáže preskočiť metrový plot bez priestoru na rozbeh. Taký nízky plot máme len na strane výhľadu a za ním je hneď strmý svah porastený hustou džungľou. Tak neviem, možno to bola nejaká turbo srna...
Tých spasených kvetov je nám ľúto, s nimi by záhrada vyzerala krásne...aspoň tie narcisy som si stihla vyfotiť pri minulej návšteve.

Zostalo aspoň niečo...

 Táto fotografia mala žiariť ohnivo červenými tulipánmi - teraz tam však trčia len také ohlodané pahýle...

  

No, aspoň pri prehadzovaní kompostu sme sa potešili, tam to teda žije :-D Len makajte červíčky, nech máme čím zúrodniť tú našu púštnu zeminu!

 Ale bolo tu dnes krásne!

Zimní návštevníci a jarné radosti

Milá moja záhradka. Trochu som ťa v poslednom čase zanedbávala...O písaní do blogu ani nehovorím.
V zime sme sem zavítali výnimočne, urobili sme ohník, skontrolovali chatu, preložili tramvajovú stoličku z jednej strany ohniska na druhú, zanechali sme známky aktivity. Do búdy našťastie nechodil prespávať nikto dvojnohý - ale niekto štvornohý áno. Na starom kresle sa ubytovala mačička - nechala stopy z paciek na plachte, ktorú máme prehodenú cez kreslo.

Keď chodí na návštevu mačka, je to OK, horšie bolo, že prišlo na návštevu aj pár diviakov - museli sa dostať popod plot, tak na niekoľkých miestach trochu potrhali a rozťahali pletivo. A následne sa venovali intenzívnemu rytiu jahodových záhonov. Určite sa pri tom tvárili nejak takto:

 Fotku som si požičala z netu - fotiť diviakovi takýto portrét zblízka by som si asi netrúfla :)

Konečne prišlo jarné počasie a tak som dnes zdokumentovala prvé jarné kvetinové darčeky, ktoré nám naša záhradka dala pre radosť:

Záhradná víla už urobila kopu práce, zase je všeličo nové vysiate, zasadené, pokopané... len tie hnedé a na prvý pohľad prázdne záhonky nie sú moc fotogenické, takže počkáme si na fotodokumentáciu až na moment, kedy to začne vyliezať zo zeme.

Každopádne sa treba pochváliť aspoň novým kusom zrovnanej zeme s odskokom do terasy - takto sa nám krásne prepojí do jednej plochy voľne priechodzí priestor od ohniska až k trampolíne a nebudeme musieť takzvane hop na kopeček hop z kopečka a k tomu prekračovať konáre, kamene či krtince...len ten narcis :) ale ten budeme musieť presadiť.

Už len dúfame, že sa vysiata tráva uchytí a narastie tak pekne, ako ostatných plochách, ktoré sme vysievali minulý rok. Premýšľame, či je nutné tú novú "terasu" podoprieť nejakými kameňmi alebo nejak spevniť, pretože zatiaľ vypadá, že by mohla držať i bez podpory. V budúcnosti by som si pozdĺž tohto odskoku predstavovala nejakú nízku skalku, ale zatiaľ sme tam operatívne vysiali mini jahody a nejaké kvetiny.

A na záver dávam do éteru zaujímavé info - nad nami sa predáva jedna veľmi pekná záhradka tak keby to niekoho zaujalo, dajte vedieť :)

Leto v plnom prúde

Priznávam sa, nasledujúce fotky majú už cez dva týždne, ale akosi som sa k písaniu nedostala... Takže dnešný príspevok je tak trochu retrospektívny - ruže už sú aktuálne odkvitnuté, margaréty otrhané, ale to vy vlastne neviete, tak to taktne zamlčím :)
Každopádne nasleduje ukážka toho, čo je schopné na našej suchej ílovitej pôde rozkvitnúť - prevažne sa jedná o kvetenstvo, ktoré tu žije už dlhé roky a preukázalo tak svoju odolnosť a vytrvalosť - ruže, oranžové ľalie, divoké kohútiky (ktoré schválne pri kosení obchádzame, tak vykukujú po záhrade ako také svietiace ružové hviezdokopy), nádherná statná yucca...

Z nasiatych pokusných králikov sa chytili len krásne margaréty, čiastočne levanduľa pod révou, a nádherný fialový popínavý plamienok, ktorý nám na pár prchavých dní krásne ozdobil výhľad...
Ďalšie pokusy o výsadbu akosi nedopadli, ale možno sme nemali dobré semená -záhradná víla sa totiž pokúsila nasiať niekoľko druhov semien kvetín, ktoré pokútne prepašovala z neďalekej botanickej záhrady... a po rastlinách ani chýru, ani slychu.
Takisto sa nepodarilo vypestovať diviznu, po ktorej túžime - zo semienok z voľne rastúcej divizny sa neujali žiadne. 

 A objavil sa aj záhadný mak, ktorého výskyt na našej záhrade je dosiaľ neobjasneným javom. Nikto ho tu nenasial, ale máme teóriu, že pochádza zo zrniečok maku na pečivu z Billy :) Inak si jeho objavenie nevieme vysvetliť, ale máme z neho radosť! Bude z čoho variť makový odvar pre neposedné deti.

 

V záhone s malinami sa podarilo vypestovať i niekoľko nádherných gladiol, ktoré som vyfotiť nestihla, ale snáď to ešte dobehnem. A vlastne v záhone s malinami, minulú jeseň vysadenými, sa objavili aj prvé nezrelé maliny.

Zabehnutým a skúseným záhradkárom sú asi moje príspevky pre smiech, ale postupne sa naše portfolio užitočných plodín rozširuje. Okrem krásnej úrody jahôd a čerešní sme nazbierali štyri jogurtové kýbliky hrášku, bol ten najlepší a najsladší a najviac BIO na celom svete :)

Radosť nám urobili aj mladé ríbezľové kríčky, nazbierali sme najviac červených, ale bolo aj za dve dlane čiernych a bielych - drobenkový koláč s nimi bol výýýborný.

Záplavu jahôd som tentokrát ani nefotila, asi mi prišli už také samozrejmé, neodmysliteľné, že som sa nad nimi ani nepozastavila... ale okrem záhradných jahôd nám na niekoľkých miestach dozrela kopa sladučkých a voňavých lesných jahôdok. Náš mladší synček tieto miesta už pozná i poslepu, vždy hneď po príchode na záhradu zaháji cielený samozber a pol hodiny o ňom nevieme :)

A takto krásne sme sa predzásobili trezalkou, dobre sa suší v prievane v chate, rozložená v úložných "červíkoch" z Ikea...

 

Na záver sa pochválim  touto novou nádherou na záhrade -  kompostér. O ňom trošku viac zas nabudúce...

 

Strecha story

Síce je už jún, ale ja sa vrátim trochu do minulosti, aby som dohnala resty...

V máji nastal čas prvého sekania trávy, lebo naša záhrada už začínala pripomínať džungľu. A nastal čas k oprave strechy na chate - ale k tomu sa vrátime za chvíľu.

Pri sekaní trávy sme sa samozrejme vyhli nádherne zakvitnutej svazenke vedľa chaty, je to užitočná a krásna rastlina, ktorá je veľkým lákadlom pre čmeliakov. Nasiali sme ju sem len tak, pre okrasu, ako zbytok semienok zo sáčku. Hlavnou plochou pre vysiatie svazenky bol totiž záhon za chatou - táto rastlinka slúži ako zelené hnojivo, krásne skyprila zem a pripravila ju na sadenie rajčín.

Na záhone sa teda milá svazenka kvetu nedožila, už tam namiesto nej trónia zasadené rajčiny. Rozhodli sme sa vyskúšať jednoduchý samozavlažovací systém z pet fliaš - voda naliata do fľaše sa postupne vsakuje do zeme priamo pri koreni. Uvidíme, ako sa to osvedčí.

 

Na záhone za chatou začínajú vykukovať maliny, ktoré sme sadili na jeseň, sľubne vyzerajúci hrášok, sem tam cesnak.

Najväčším hitom sú samozrejme jahody, ktoré sa začínajú červenať. Malý svišť sa do nich pustil s takou vervou, že sme ho museli vyháňať z jahodniska, lebo po vyjedení všetkých červených plodov sa asi nemohol zastaviť a pustil sa oškubávať aj tie nezrelé, zelené. Iná chuť ho vôbec nerozhodila...

Zásadnou novinkou je oprava strechy chaty. Konečne sme nechali vymeniť trámy, ktoré podopierajú zošikmenú strechu, a samozrejme sa chata konečne dočkala aj novej ipy - asfaltovej krytiny a odkvapu. 

Tieto práce však vykonali Pat a Mat, takže k dokonalosti to má dosť ďaleko.... 

Ani neviem, či sa mám zmieňovať o tom, ako nám Pat s Matom namontovali odkvap... ale myslím, že je to celkom dobrý vtip.

Proste urobili to tak, že medzi okrajom strechy a odkvapovým žľabom sa škerila medzera 3 cm. Možno v PatMatove voda obyčajne preskakuje medzierky a triafa sa tam, kam treba. U nás je dažďová voda príliš lenivá a len tak si tečie a padá dolu priamo tou luxusnou medzerou...

Proste odkvap, slúžiaci čiste ako designový prvok :D

... našťastie sa už toho S. ujal a odkvap už slúži, ako má...

Tu pre porovnanie pridávam fotku chaty v pôvodnom stave. Tak nejaké zlepšenie je predsa len vidieť...

 Takže sme sa zasmiali, a teraz sa poďme podívať na pár pohodových momentov, pre ukľudnenie nervov...

Na záver taká drobná nepríjemnosť, ktorú už (v rámci štandartov záhradkárskych osád) ani neregistrujeme. Rozstrihnuté pletivo. Proste ho zadrátujeme a nabudúce znova, a potom znova... a znova...